'Stamos em pleno mar... Doudo no espaço
Brinca o luar — dourada borboleta;
E as vagas após ele correm... cansam
Como turba de infantes inquieta.
Sanderlei Silveira - 2024-01-09T15:34-03:00 - US ∞ L
'Stamos em pleno mar... Doudo no espaço
Brinca o luar — dourada borboleta;
E as vagas após ele correm... cansam
Como turba de infantes inquieta.
'Stamos em pleno mar... Do firmamento
Os astros saltam como espumas de ouro...
O mar em troca acende as ardentias,
— Constelações do líquido tesouro...
'Stamos em pleno mar... Dois infinitos
Ali se estreitam num abraço insano,
Azuis, dourados, plácidos, sublimes...
Qual dos dous é o céu? qual o oceano?...
'Stamos em pleno mar. . . Abrindo as velas
Ao quente arfar das virações marinhas,
Veleiro brigue corre à flor dos mares,
Como roçam na vaga as andorinhas...
Donde vem? onde vai? Das naus errantes
Quem sabe o rumo se é tão grande o espaço?
Neste saara os corcéis o pó levantam,
Galopam, voam, mas não deixam traço.
Bem feliz quem ali pode nest'hora
Sentir deste painel a majestade!
Embaixo — o mar em cima — o firmamento...
E no mar e no céu — a imensidade!
Oh! que doce harmonia traz-me a brisa!
Que música suave ao longe soa!
Meu Deus! como é sublime um canto ardente
Pelas vagas sem fim boiando à toa!
Homens do mar! ó rudes marinheiros,
Tostados pelo sol dos quatro mundos!
Crianças que a procela acalentara
No berço destes pélagos profundos!
Esperai! esperai! deixai que eu beba
Esta selvagem, livre poesia
Orquestra — é o mar, que ruge pela proa,
E o vento, que nas cordas assobia...
Por que foges assim, barco ligeiro?
Por que foges do pávido poeta?
Oh! quem me dera acompanhar-te a esteira
Que semelha no mar — doudo cometa!
Albatroz! Albatroz! águia do oceano,
Tu que dormes das nuvens entre as gazas,
Sacode as penas, Leviathan do espaço,
Albatroz! Albatroz! dá-me estas asas.
II
Que importa do nauta o berço,
Donde é filho, qual seu lar?
Ama a cadência do verso
Que lhe ensina o velho mar!
Cantai! que a morte é divina!
Resvala o brigue à bolina
Como golfinho veloz.
Presa ao mastro da mezena
Saudosa bandeira acena
As vagas que deixa após.
Do Espanhol as cantilenas
Requebradas de langor,
Lembram as moças morenas,
As andaluzas em flor!
Da Itália o filho indolente
Canta Veneza dormente,
— Terra de amor e traição,
Ou do golfo no regaço
Relembra os versos de Tasso,
Junto às lavas do vulcão!
O Inglês — marinheiro frio,
Que ao nascer no mar se achou,
(Porque a Inglaterra é um navio,
Que Deus na Mancha ancorou),
Rijo entoa pátrias glórias,
Lembrando, orgulhoso, histórias
De Nelson e de Aboukir.. .
O Francês — predestinado —
Canta os louros do passado
E os loureiros do porvir!
Os marinheiros Helenos, Que a vaga jônia criou,
Belos piratas morenos. Do mar que Ulisses cortou,
Homens que Fídias talhara, Vão cantando em noite clara
Versos que Homero gemeu ... Nautas de todas as plagas,
Vós sabeis achar nas vagas. As melodias do céu! ...
III
Desce do espaço imenso, ó águia do oceano!
Desce mais ... inda mais... não pode olhar humano
Como o teu mergulhar no brigue voador!
Mas que vejo eu aí... Que quadro d'amarguras!
É canto funeral! ... Que tétricas figuras! ...
Que cena infame e vil... Meu Deus! Meu Deus! Que horror!
IV
Era um sonho dantesco... o tombadilho. Que das luzernas avermelha o brilho.
Em sangue a se banhar. Tinir de ferros... estalar de açoite...
Legiões de homens negros como a noite, Horrendos a dançar...
Negras mulheres, suspendendo às tetas . Magras crianças, cujas bocas pretas
Rega o sangue das mães: Outras moças, mas nuas e espantadas,
No turbilhão de espectros arrastadas, Em ânsia e mágoa vãs!
E ri-se a orquestra irônica, estridente... E da ronda fantástica a serpente
Faz doudas espirais ... Se o velho arqueja, se no chão resvala,
Ouvem-se gritos... o chicote estala. E voam mais e mais...
Presa nos elos de uma só cadeia, A multidão faminta cambaleia,
E chora e dança ali! Um de raiva delira, outro enlouquece,
Outro, que martírios embrutece, Cantando, geme e ri!
No entanto o capitão manda a manobra, E após fitando o céu que se desdobra,
Tão puro sobre o mar, Diz do fumo entre os densos nevoeiros:
Vibrai rijo o chicote, marinheiros! Fazei-os mais dançar!...
E ri-se a orquestra irônica, estridente. . . E da ronda fantástica a serpente
Faz doudas espirais... Qual um sonho dantesco as sombras voam!...
Gritos, ais, maldições, preces ressoam! E ri-se Satanás!...
V
Senhor Deus dos desgraçados! Dizei-me vós, Senhor Deus!
Se é loucura... se é verdade. Tanto horror perante os céus?!
Ó mar, por que não apagas. Co'a esponja de tuas vagas
De teu manto este borrão?... Astros! noites! tempestades!
Rolai das imensidades! Varrei os mares, tufão!
Quem são estes desgraçados . Que não encontram em vós
Mais que o rir calmo da turba. Que excita a fúria do algoz?
Quem são? Se a estrela se cala, Se a vaga à pressa resvala
Como um cúmplice fugaz, Perante a noite confusa...
Dize-o tu, severa Musa, Musa libérrima, audaz!...
São os filhos do deserto, Onde a terra esposa a luz.
Onde vive em campo aberto. A tribo dos homens nus...
São os guerreiros ousados. Que com os tigres mosqueados
Combatem na solidão. Ontem simples, fortes, bravos.
Hoje míseros escravos, Sem luz, sem ar, sem razão. . .
São mulheres desgraçadas, Como Agar o foi também.
Que sedentas, alquebradas, De longe... bem longe vêm...
Trazendo com tíbios passos, Filhos e algemas nos braços,
N'alma — lágrimas e fel... Como Agar sofrendo tanto,
Que nem o leite de pranto. Têm que dar para Ismael.
Lá nas areias infindas, Das palmeiras no país,
Nasceram crianças lindas, Viveram moças gentis...
Passa um dia a caravana, Quando a virgem na cabana
Cisma da noite nos véus ... ... Adeus, ó choça do monte,
... Adeus, palmeiras da fonte!... ... Adeus, amores... adeus!...
Depois, o areal extenso... Depois, o oceano de pó.
Depois no horizonte imenso. Desertos... desertos só...
E a fome, o cansaço, a sede... Ai! quanto infeliz que cede,
E cai p'ra não mais s'erguer!... Vaga um lugar na cadeia,
Mas o chacal sobre a areia . Acha um corpo que roer.
Ontem a Serra Leoa, A guerra, a caça ao leão,
O sono dormido à toa . Sob as tendas d'amplidão!
Hoje... o porão negro, fundo, Infecto, apertado, imundo,
Tendo a peste por jaguar...E o sono sempre cortado
Pelo arranco de um finado, E o baque de um corpo ao mar...
Ontem plena liberdade, A vontade por poder...
Hoje... cúm'lo de maldade, Nem são livres p'ra morrer.
Prende-os a mesma corrente. — Férrea, lúgubre serpente —
Nas roscas da escravidão. E assim zombando da morte,
Dança a lúgubre coorte. Ao som do açoute... Irrisão!...
Senhor Deus dos desgraçados! Dizei-me vós, Senhor Deus,
Se eu deliro... ou se é verdade. Tanto horror perante os céus?!...
Ó mar, por que não apagas. Co'a esponja de tuas vagas
Do teu manto este borrão? Astros! noites! tempestades!
Rolai das imensidades! Varrei os mares, tufão! ...
VI
Existe um povo que a bandeira empresta. P'ra cobrir tanta infâmia e cobardia!...
E deixa-a transformar-se nessa festa. Em manto impuro de bacante fria!...
Meu Deus! meu Deus! mas que bandeira é esta, Que impudente na gávea tripudia?
Silêncio. Musa... chora, e chora tanto. Que o pavilhão se lave no teu pranto! ...
Auriverde pendão de minha terra, Que a brisa do Brasil beija e balança,
Estandarte que a luz do sol encerra E as promessas divinas da esperança...
Tu que, da liberdade após a guerra, Foste hasteado dos heróis na lança
Antes te houvessem roto na batalha, Que servires a um povo de mortalha!...
Fatalidade atroz que a mente esmaga! Extingue nesta hora o brigue imundo
O trilho que Colombo abriu nas vagas, Como um íris no pélago profundo!
Mas é infâmia demais! ... Da etérea plaga. Levantai-vos, heróis do Novo Mundo!
Andrada! arranca esse pendão dos ares! Colombo! fecha a porta dos teus mares!
Zafarbili sme sa do mora ... zlato vo vesmíre
Zahrajte si mesačný svit - zlatý motýľ;
A voľné pracovné miesta po tom, čo beží ... unavený
Ako vaňa Infantes nepokojná.
Zafarbili sme sa do mora ... z klenby
Hviezdy skočia ako zlaté peny ...
More na oplátku svetlá horúci,
- Súhrnné tekutiny pokladov ...
Sme v mori ... dve nekonečné
Tam sa zúžili v šialenom objatí,
Modrá, zlato, pokojné, vznešené ...
Ktorý z nich je nebo? Čo je oceán? ...
Zafarbili sme sa do mora. . . Otváranie sviečok
V horúcom lancovom morskom zákrutách,
Briga Sailboat beží do kvetu morí,
Ako lastovičky v neobsadenom mieste ...
Kam prídeš? kam ideš? Chvály
Kto pozná kurz, ak je priestor taký veľký?
V tejto Saure kroky, ktoré prášok zdvihol,
Cval, lietať, ale nenechajte stopy.
Veľmi šťastný, kto tam môže
Cítite tento panel Veličenstvo!
Pod - more na vrchole - Bivovanie ...
A v mori av nebi - nesmiernosť!
Oh! Aká sladká harmónia mi prináša vánok!
Aká znie mäkká hudba v diaľke!
Môj Bože! Ako je horiaci roh vznešený
Pre nekonečné voľné pracovné miesta plávajúce pre nič!
MEA MEN! O Rudes námorníci,
Opravené slnkom štyroch svetov!
Deti, ktoré si ju vážili
V postieľke týchto hlbokých krokov!
Počkajte! Počkajte! Nechaj ma piť
Táto divoká, bezplatná poézia
Orchester - je more, ktoré hučí pri luku,
A vietor, ktorý vo lanách píšťal ...
Prečo sa takto dostanete preč, mierna loď?
Prečo sa dostanete od básnika?
Oh! Prial by som si, aby som ťa sprevádzal na bežiaci pás
Aký podobný v mori - zlatá kométa!
Albatros! Albatros! Ocean Eagle,
Vy, ktorí spíte z mrakov medzi Gazas,
Potriasajte perie, Leviathan z vesmíru,
Albatros! Albatros! Dajte mi tieto krídla.
Ii
Na tom záleží z Nauta Cradle,
Kde si syn, aký je tvoj domov?
Miluje kadenciu verša
To vás naučí staré more!
Cantai! Táto smrť je božská!
Zasuňte Boliga do Boliny
Ako rýchly delfín.
Mezenov stožiar
Zdravotná vlajka
Voľné pracovné miesta, po ktorých odchádzate.
Zo španielčiny ako kantileny
Langorové požiadavky,
Pamätaj na temné dievčatá,
Andalúzy v kvete!
Z Talianska lenivý syn
Spieva spiace Benátky,
- krajina lásky a zrady,
Alebo Perzský záliv v regaço
Pamätajte, že Tassoove verše,
Vedľa sopiek Lavas!
Angličtina - studený námorník,
Že na mori bolo nájdené,
(Pretože Anglicko je loď,
Že Boh na mieste ukotvil),
Rijo spieva slávu,
Pamätáte si, hrdé, príbehy
Nelson a Aboukir ...
Francúzsky - predurčený -
Spievajte vavríny minulosti
A Loureiros z Porviru!
Námorníci Helenos, ktoré vytvorilo voľné miesto Jonia,
Krásne piráti brunetky. Z mora, ktoré ulysses rezal,
Muži, ktorých uskutočnila Phydias, spievajú v jasnej noci
Verše, ktoré homero zastonali ... Námory všetkých morov,
Viete, ako nájsť vo voľných pracovných miestach. Melódie neba! ...
Iii
Dostaňte sa z obrovského priestoru, orol oceánu!
Zostavte viac ... Študujte viac ... nemôže ľudský vzhľad
Ako sa ponoríte do lietajúceho boja!
Ale čo tam vidím ... aká maľba horkosti!
Je to pohrebný spev! ... Aké tetrické postavy! ...
Aká neslávna a odporná scéna ... môj Bože! Môj Bože! Aké hrozné!
Iv
Bol to Dantesque sen ... pád. To, že Luzernas Reddens lesk.
V krvi na kúpanie. Irina žehličiek ... stále fotoaparát ...
Légie černochov ako noc, hrozné tancovať ...
Čierne ženy, pozastavené kozy. Chudé deti, ktorých čierne ústa
Minie krv matiek: ďalšie dievčatá, ale nahé a ohromené,
Vo víchrici ťahaných spektier, dychtivosť a márne zranili!
A smeje sa ironickým, prenikavým orchestrom ... a od fantastického kola
Vyrába dvojité špirály ... ak starý muž oblúka, ak na podlahe pošmykne,
Výkriky sú počuť ... praskliny bičov. A lietať stále viac a viac ...
Uväznený v odkazoch na jediný reťazec, hladný dav sa zrútil,
A plače a tance! Jeden z besnoty, ďalší sa zblázni,
Ďalšia, tá spojka mučeníkov, spievanie, stonanie a smiech!
Kapitán však pošle manéver a po zíde na oblohu, ktorá sa odohráva,
Tak čisto na mori sa hovorí, že dym medzi hustou hmlou:
Vibai Rijo Whip, Námorníci! Urobte z nich viac tanca! ...
A ironický, prenikavý orchester sa smeje. . . A z fantastického kola
Robí dvojité špirály ... čo Donte sníva tiene, ktoré lietajú! ...
Výkriky, hej, kliatby, modlitby rezonujú! A smeje sa Satan! ...
Vložka
Pane Bože bastardov! Povedz mi, Pane Bože!
Ak je to šialené ... ak je to pravda. Toľko hrôzy pred nebesami?!
Ó more, prečo nejdeš von. Co'a špongia vašich voľných pracovných miest
Z vášho plášťa tohto rozmazania? ... Astros! noci! Búrky!
Valcovanie nesmrtia! Prehadil som moria, tajfún!
Ktorí sú títo bastardi. Kto vo vás nenájde
Viac ako pokojný smiech davu. Čo vzrušuje zúrivosť mučenia?
Kto sú? Ak hviezda mlčí, ak je miesto v zhone
Ako prchavý komplic, pred zmätenou nocou ...
Povedzte vám, silná múza, Liberrite Muse, odvážny! ...
Sú to deti púšte, kde Zem manželka svetlo.
Kde žije na otvorenom poli. Kmeň nahých mužov ...
Sú to odvážni bojovníci. Že s tigrs cummum
Boj v samote. Včera jednoduché, silné, statočné.
Dnes meria otroky, bez svetla, bez vzduchu, bez dôvodu. . .
Sú to zneuctené ženy, ako aj Agar.
Ako smädný, počúval, z diaľky ... ďaleko ...
Prinášanie s krokmi preklepov, detí a putá v náručí,
V duši - slzy a žlčka ... ako agar, ktorý tak trpí,
Ako mlieko sĺz. Musia dať Izmaelu.
Tam v porušených pieskoch, z Palmeiras v krajine,
Narodili sa krásne deti, žili jemné dievčatá ...
Jedného dňa prejdite karavanom, keď panna v kabíne
Tenký noc v závojoch ... ... Zbohom, Ó, sklz z kopca,
... Zbohom, Palmeiras da fonte! ... ... Zbohom, miluje ... Zbohom! ...
Potom rozsiahly piesok ... potom oceán prachu.
Potom na obrovskom horizonte. Púšte ... iba púšte ...
A hlad, únava, smäd ... Oh! ako nešťastné, ktoré sa dá,
A padá pre žiadne ďalšie s'erguer! ... miesto vo väzení,
Ale šatka cez piesok. Nájde telo, ktoré gokuje.
Včera levica, vojna, hon na leva,
Spánok spal pre nič. Pod stach Broad!
Dnes ... čierna základňa, hlboká, infekčná, tesná, špinavá,
Mať mor pre Jaguar ... a spánok vždy rezaný
Na začiatku považovaného a buchnutie tela do mora ...
Včera úplná sloboda, vôľa moci ...
Dnes ... cum'lo zla, nemajú ani slobodne zomrieť.
Zatknite ich rovnaký prúd. - koľajnica, nevýrazný had -
V vláknach otroctva. A tak posmievať smrť,
Tancujte nechutnú kohortu. Pri zvuku videa ... zavlažovanie! ...
Pane Bože bastardov! Povedz mi, Pane Bože,
Ak som delirious ... alebo ak je to pravda. Toľko hrôzy pred nebesami?! ...
Ó more, prečo nejdeš von. Co'a špongia vašich voľných pracovných miest
Z tohto plášťa tohto rozmazania? Hviezdy! noci! Búrky!
Valcovanie nesmrtia! Prehadil som moria, tajfún! ...
Píca
Existujú ľudia, ktorých vlajka požičiava. Pokryť toľko neslávne známy a zbabelosť! ...
A nech sa stane touto stranou. V nečlenom plášti studeného zločinca! ...
Môj Bože! môj Bože! Ale čo je to vlajka, čo je to v Gávea Tripudia?
Ticho. Musa ... plače a plače toľko. Nech sa pavilón umyje vo vašom plaču! ...
Auriverde visiaci z mojej zeme, že vánok Brazília bozkáva a vyváženia,
Estandar, že slnečné svetlo končí a božské sľuby nádeje ...
Vy, ktorý, zo slobody po vojne, boli vychovaní od hrdinov v kopire
Predtým, ako v bitke boli Roto, ktorý slúži ľuďom z plášťa! ...
Krutá úmrtnosť, ktorú myseľ rozdrví! V tejto dobe uhasí filig
Koľajnica, ktorú Columbus otvoril vo voľných pracovných miestach, ako dúhovka v hlbokom Pelagu!
Ale je to príliš veľa neslávne! ... z morského éterického. Vstaň, hrdinovia Nového sveta!
Andrada! Roztrhnite ten banner vzduchu! Colombo! Zatvára dvere vašich morí!